Charakteristické črty a výhody mediácie

  1. Dá sa použiť kedykoľvek – pred súdnym sporom alebo arbitrážou alebo súčasne s nimi.
  2. Nemá žiadny účinok na postavenie strán v súdnom spore alebo arbitráži, ak neuspejú pri urovnaní sporu.
  3. Je rýchla, neformálna a relatívne lacná z hľadiska uskutočnenia.
  4. Je dôverná.
  5. Dá sa použiť (a používajú sa) v celom rade sporov vrátane obchodných, občianskych, rodinných/rozvodových, environmentálnych, pracovných a susedských. Používa sa aj v oblasti trestného práva zvyčajne pod názvom „obnovujúca spravodlivosť“.

 

VÝHODY mediácie :

  • Rýchlosť a časová úspora.

Celý proces mediácie predstavuje niekoľko sedení, v ľahších prípadoch sa strany môžu dohodnúť už na prvom mediačnom stretnutí. Mediácia môže začať prakticky okamžite po oslovení mediátora, oproti súdnemu konaniu, ktorého proces je veľmi zdĺhavý a trvá aj roky. V prípade mediácie nie je potrebné čakať na stanovenie termínu treťou osobou. Neexistujú tu prieťahy, námietky či opravné prostriedky, netreba dodržiavať procesné povinnosti ani poriadok, ktorý je mnohokrát veľmi formálny, nepružný a aj spomaľujúci. Mediácia sa môže konať aj mimo pracovného času a pracovných dní.

  • Nízke finančné náklady.

Náklady na mediáciu sú výrazne nižšie v porovnaní s nákladmi na súdne konanie a právne služby s ním spojené. Pri sporoch, ktorých predmetom je majetkové vyrovnanie alebo peňažné plnenie sa skrátením lehôt šetria aj náklady strán na úrokoch, penále, atď. Pri úspešnej mediácii strany navyše ušetria aj výdaje za opravné prostriedky a za prípadné vymáhanie plnenia. Nič nie je stratené aj v prípade, ak už došlo k podaniu podnetu na súd, prípadne sa súdny proces už začal. Ak sa podarí rozhádaným stranám dohodnúť sa na súdnom zmieri prostredníctvom mediácie, vráti sa im podstatná časť súdnych poplatkov od 30 – 90% podľa toho, v ktorej fáze je súdny proces.

  • Dobrovoľnosť a ústretovosť.

Dobrovoľnosť je jedna z kľúčových podmienok mediácie, ktorá sprevádza celý mediačný proces od jeho začatia až do podpísanie mediačnej dohody. Výrazom dobrovoľnosti mediačného procesu je možnosť jeho ukončenia v ktorejkoľvek etape, a to dokonca aj v prípade, ak je mediácia odporučená súdom. Pri mediácii strany preberajú zodpovednosť za to, či nájdu spoločnú, obojstranne výhodnú dohodu. Vstúpením oboch strán do mediačného procesu vzniká nádej, že majú skutočný záujem o vyriešenie sporu.

  • Neverejnosť, diskrétnosť.

Ak sa strany spoločne s mediátorom nedohodnú na inej forme mediácie, zúčastňujú sa mediačného sedenia iba tí, ktorých sa konflikt bezprostredne týka, t.j. strany sporu. Samotný proces mediácie je teda veľmi diskrétny a osobný. Všetky zúčastnené strany sú povinné v zmysle zákona 420/2004 o mediácii zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach súvisiacich s mediáciou.

  • Zachovanie obchodnej reputácie a dobrej povesti.

Mediácia je proces „za zatvorenými dverami“. Verejné prejednávanie veci napr. pred súdom by mohlo viesť k strate dobrej povesti, reputácie nielen z pohľadu verejnosti ale aj budúcich možných obchodných partnerov. Strany majú stále pod kontrolou proces aj výsledok sporu a samé sa podieľajú na jeho riešení. Volia si mediátora, v prípade pochybností ho môžu odvolať.

  • Kreatívne a netradičné riešenia.

Konflikt býva vyriešený netradičným spôsobom, ktorý navrhujú strany samé a je vyhovujúci obom. Pri autoritatívnom riešení toto nebýva možné. 

  • Menší psychický otras.

Strany sú schopné ľahšie, rýchlejšie a s väčšou šancou opätovne naviazať vzťahy narušené konfliktom. Mediačný proces nezanecháva v stranách pocity krivdy a nespravodlivosti ako sa to stáva v niektorých prípadoch po súdnom konaní. 

  • Nezhoršujúce sa vzťahy.

Pri súdnom rozhodnutí býva výsledkom výhra jednej strany a prehra druhej strany, no výsledkom mediácie je obojstranne výhodná dohoda. Mediácou sa rozhádaným stranám nezhoršujú vzťahy, práve naopak, vďaka nej môžu strany naďalej pokračovať v spolupráci, či už v obchodnom alebo rodinnom prostredí. Mediácia tiež napomáha rozvíjať rešpekt k názorom iných ľudí, pretože pri mediácii zúčastnené strany počúvajú názor druhej strany v pokojnej atmosfére.

  • Rovnoprávnosť.

Mediačné konanie slúži k posilneniu osoby, ktorá má vo vzájomných vzťahoch nižšie postavenie. Úlohou mediátora je udržiavať túto rovnoprávnu vyváženosť počas celého mediačného procesu a zakotviť ju aj do mediačnej dohody. 

  • Čestnosť.

Pri mediácii sa nevyžadujú dôkazy, či svedecké výpovede. Mediácia je postavená na pravdovravnosti, a keďže strany majú možnosť samostatne o sebe rozhodnúť, sú oveľa priamejšie, úprimnejšie a vzájomná komunikácia je na lepšej úrovni. 

  • Možnosť oddelenej mediácie .

V prípade, že rozhádané strany nemôžu vôbec spolu komunikovať, no prejavujú ochotu riešiť spor dohodou, je možné mediáciu viesť oddelene s každým účastníkom.